Hľadanie pokoja

Zdieľať cez e-mail
Stiahnuť
Vytlačiť

"Môj príbeh sa začal písať pred dvoma rokmi, keď mi stanovili diagnózu. Som slobodná matka a v tom čase som bola znova tehotná."

V roku 2009 som sa snažila vybudovať novú rodinu pre mňa a moje dieťa. Žila som s partnerom, ktorý vo veľkej miere prispel k tomu, že ochorenie u mňa nastúpilo. Po hroznej žiarlivosti, strate a boji za novú rodinu mi lekári diagnostikovali chronickú lymfocytovú leukémiu. A namiesto toho, aby som si robila nové plány na nový začiatok, začal sa môj veľký boj o prežitie. Stále si pamätám slová môjho lekára o tom, že ide o nevyliečiteľné ochorenie, no pacientov životný štýl môže toto ochorenie ovplyvňovať. Takže som si začala udržiavať odstup od všetkých vecí v mojom okolí, ktoré ma dráždili, naučila som sa potláčať svoje extrémne emócie a začala som sa zdravo stravovať.

Na jar v roku 2011 som odišla z Bulharska. Nechcela som, aby moja rodina videla, ako sa mením na „mutanta“. Boli to tiché a pokojné dni v exile, ďaleko od mojich blízkych a problémov, ale bolo to len dočasné riešenie. V zime 2012, keď sa objavil prvý vážny relaps ochorenia, som sa vrátila späť. Vtedy som si po prvýkrát uvedomila závažnosť môjho stavu. Počas mesiaca, kedy som bola hospitalizovaná v nemocnici, som stretla ľudí s oveľa vážnejšími ochoreniami ako som mala ja a uvedomila som si, aké dôležité bolo povzbudzovanie týchto ľudí a ako dôležité bolo udržať si vysokú morálku. Sama sebe som si sľúbila, že ak sa môj stav zlepší, znova odcestujem do zahraničia a to som aj urobila, dokonca dvakrát.

Jedným zo spôsobov, ako prežiť, je zahryznúť sa do práce, veľa práce. Vtedy človek zabúda. Do jesene 2013 to bolo moje svetlo, za ktorým som išla. Nanešťastie, odvtedy som stále v nemocnici a to mi bráni v pracovaní a cestovaní, ale stále si viem nájsť spôsob, ako byť aktívna a stále sa mi darí vymýšľať si sny, ktoré si chcem splniť. Roky plynú a neustále sa s lekármi hádam o tom, či by som už nemala začať s liečbou. Robím si krátke výlety okolo Bulharska a Grécka a plánujem sa rekvalifikovať ako sociálna pracovníčka v zdravotníckych zariadeniach. Stále pracujem v rámci kampaní na darovanie krvi a snažím sa pomáhať ľuďom s podobnými ochoreniami. A stále snívam! Pre mňa CLL nie je ochorenie, pre mňa je to spôsob života!

 

PHSK/IBR/0917/0001