Nové lieky s väčšou účinnosťou

Zdieľať cez e-mail
Stiahnuť
Vytlačiť

Inhibítory proteazómu

CEE_MM_treatment_03

Proteazóm je bielkovinový komplex vnútri buniek, ktorý je zodpovedný za odstraňovanie bielkovín, ktoré už bunka nepotrebuje, a označuje sa preto ako „spracovateľ bunkového odpadu“. Ak je činnosť proteazómu potlačená (inhibovaná), v bunkách sa začnú hromadiť bielkoviny, ktoré by sa mali odstrániť. Dochádza k narušeniu funkcií bunky a bunka môže odumrieť. Zaujímavé je, že nádorové bunky sú 1000-krát citlivejšie na inhibítory proteazómu ako zdravé bunky. Lieky, ktoré zastavujú „spracovateľa bunkového odpadu“, sa nazývajú inhibítory proteazómu. Hoci sa tieto lieky zameriavajú len na jedno cieľové miesto v bunke, ovplyvňujú množstvo životne dôležitých bunkových procesov zabraňujúc vývoju nádorových buniek, ich deleniu a šíreniu do iných častí tela.

Liečba inhibítormi proteazómu má rôzne možné vedľajšie účinky:  dočasná trombocytopénia (znížený počet krvných doštičiek), anémia, neutropénia (znížený počet neutrofilov – typu bielych krviniek), herpes zoster a periférna neuropatia s bolesťami končatín, môžu sa objaviť aj poruchy citlivosti, pocit tŕpnutia a mravčenia na rukách a chodidlách. Periférna neuropatia sa u pacientov čiastočne alebo úplne vyrieši po ukončení liečby alebo znížení dávky lieku.

Imunomodulačné lieky

Tieto lieky ovplyvňujú imunitný systém pacienta. Účinnejšie sa buduje odolnosť voči cudzorodým nádorovým plazmatickým bunkám. Imunomodulačné lieky inhibujú aj tvorbu krvných ciev a teda inhibujú zásobovanie nádorových buniek živinami z krvného obehu. Myelómové bunky vylučujú cytokíny (molekuly, ktoré prenášajú dôležitú informáciu medzi bunkami), ktoré podporujú tvorbu nových krvných ciev, ktoré zase umožňujú lepšie prežívanie.

Medzi najdôležitejšie nežiaduce vedľajšie účinky, ktoré sa môžu objaviť pri užívaní imunomodulačných liekov, patria hematologické vedľajšie účinky, napr. pokles počtu červených krviniek, bielych krviniek a krvných doštičiek, častá je aj ospalosť a kožný ekzém. Pri liečbe pacientov týmito liekmi sa v dôsledku zvýšenej náchylnosti ku tvorbe krvných zrazenín môže u pacientov prejaviť trombóza žíl dolných končatín (zúženie alebo upchatie cievy krvnou zrazeninou) alebo pľúcna embólia (upchatie časti pľúcneho cievneho riečiska krvnou zrazeninou). Aby sa zabránilo ich vzniku, lekár môže predpísať kyselinu acetylsalicylovú alebo liek zo skupiny heparínov s nízkou molekulovou hmotnosťou (LMWH).

Podobne ako pri inhibítoroch proteazómu sa môže vyskytnúť aj periférna neuropatia, no ide o zriedkavý jav.

Monoklonálne protilátky

Monoklonálne protilátky sa zmeriavajú na určitý proteín, ktorý sa nachádza na povrchu myelómovej bunky (napr. antigén CD38, SLAM F7). Keď sa monoklonálna protilátka naviaže na tento proteín, začne sa celý rad vnútrobunkových aj mimobunkových procesov, ktorými sa priamo ničí nádorová bunka alebo k tomu dochádza aktivovaním imunitného systému pacienta. Takýto mechanizmus účinku sa výrazne líši od mechanizmu účinku inhibítorov proteazómu alebo imunomodulačných liekov. A to je dôvod, prečo pacienti, ktorí už vyskúšali iné lieky a nereagovali na nich, môžu dosahovať vynikajúce výsledky.

Liečba monoklonálnymi protilátkami sa podáva vo forme infúzií v presne stanovenom čase. Väčšina pacientov liečbu monoklonálnymi protilátkami (napr. monoklonálne protilátky proti CD38) znáša dobre. Len zriedkavo sa vyskytujú nežiaduce vedľajšie účinky. Medzi nežiaduce vedľajšie účinky patria hematologické vedľajšie účinky, infekcie, únava a nevoľnosť. Pri podávaní infúzie, najmä pri prvom cykle liečby, sa môže vyskytnúť reakcia na infúziu – prejavy sa veľmi podobajú bežnej nádche (bolesť hrdla, zimnica, kašeľ, výtok z nosa, problémy s dýchaním). Reakcie na infúziu majú zvyčajne mierny charakter, ale je dôležité, aby ste o tom informovali ošetrujúci personál. Monoklonálne protilátky sa môžu kombinovať s imunomodulačnými liekmi alebo inhibítormi proteazómu ako aj s kortikosteroidmi.

Inhibítory HDAC

Liečba pomocou inhibítorov históndeacetylázy (HDAC) sa zameriava priamo na DNA nádorovej bunky. Inhibíciou enzýmu, ktorý je nevyhnutný na delenie nádorových buniek, sa zastavuje rozmnožovanie týchto buniek, čím sa spúšťa ich smrť. Inhibítory HDAC sa používajú spolu s inhibítormi proteazómu a kortikosteroidmi.

Medzi možné vedľajšie účinky patrí hnačka, ktorá môže byť aj veľmi závažná, hematologické a kardiologické nežiaduce účinky, infekcie, únava, nevoľnosť a vracanie.

Zobraziť viac