Všetko sa mení

Zdieľať cez e-mail
Stiahnuť
Vytlačiť

V apríli 2005 mi diagnostikovali mnohopočetný myelóm – rakovinu tvorenú zhubnými plazmatickými bunkami v kostnej dreni. Ochorenie som prijala so smútkom a pokorou.

Okamžite som sa obklopila hudbou a množstvom kníh, kde som začala hľadať pomoc. Radikálne som zmenila svoju stravu. Začala som jesť v súlade s makrobiotickými zásadami, ktoré vychádzajú z obilnín a varenej zeleniny. Mäso, mliečne výrobky a rafinovaný cukor som jedla len zriedkavo. Schudla som 12 kg a môj vzhľad sa značne zmenil, čo mi zo psychologického hľadiska veľmi pomohlo. Po tejto fyzickej premene rýchlo prišla aj psychická zmena. Modlitby, meditácie, prebdené a preplakané noci, rozhovory s Bohom a mojou mŕtvou mamou mi priniesli každodenné riešenia a poskytli nový pohľad. Vyhodila som mnoho starých vecí a oblečenia, ktoré sa mi povaľovalo po byte. 

Nakoniec som objavila korene v rodisku mojej mamy na Turci. To, čo by pre mnoho iných ľudí bolo utrpenia, bolo pre mňa požehnaním a vďaka Bohu mi to zmenilo celý môj život k lepšiemu. Veľmi mi pomohla moja rodina, priatelia a kolegovia. V jeseni 2005 som pokračovala v chemoterapii vo Fakultnej nemocnici v Martine, kde sa počas môjho ochorenia o mňa starali vynikajúci zdravotníci. Po každej liečbe v nemocnici som sa mohla vrátiť do práce. V októbri 2005 sa počas nádherného babieho leta môj syn Michal oženil. Možno kvôli psychickému a emočnému vyčerpaniu som ochorela, mala som bolestivé vyrážky, potom nasledoval vážny zápal pľúc, kvôli čomu ma museli hospitalizovať v nemocnici.

Vo februári 2006 som absolvovala autológnu transplantáciu kostnej drene, ktorá bola úspešná. Po dvojtýždňovom pobyte v nemocnici a ešte jednom týždni na zotavenie v domácom prostredí, som sa mohla znova vrátiť do práce a plne sa podieľať na živote školy. Úprimne môžem povedať, že transplantácia kostnej drene bola z emočného a psychického hľadiska tá najťažšia vec, ktorej som v živote musela čeliť. Nebolo ľahké vyrovnať sa so skúsenosťami a spomienkami, ktoré sa stále vynárali a preto som po absolvovaní liečby začala kvôli depresii navštevovať psychiatra. Okrem toho som po vytrhnutí zubu mala problémy s ďasnom, ktoré sa mi správne nezahojilo a to spolu s problémami so spánkom bolo pre mňa veľmi náročným obdobím. 

V apríli 2006 som od slovenského ministra školstva s radosťou prijala špeciálne učiteľské ocenenie za vysoký štandard výsledkov mojich žiakov. Z hľadiska môjho stravovania som skončila s makrobiotickou stravou, čo som aj oľutovala, keď som pribrala! Momentálne neužívam žiadne výživové doplnky, ale každý deň si doprajem pohár kvalitného červeného vína – a jem kyslú kapustu. Napriek tomu, že som na invalidnom dôchodku, stále pracujem a nedávno som absolvovala počítačový kurz a mám pocit, že spolu s podporou mojej rodiny dokážem žiť dlhý život s mnohopočetným myelómom v mieri. Chcela by som sa všetkým poďakovať.

PHSK/DAR/1017/0001