Neprežívaj. Ži.

50 000
Takmer 50 000 ľudí na Slovensku trpí schizofréniou.
16 - 25
Vek, kedy sa schizofrénia najčastejšie prejaví u mužov.
20
Schizofrénia je jednou z 20 najčastejších príčin zdravotného obmedzenia na svete.
25 – 30
Vek, kedy sa schizofrénia najčastejšie prejaví u žien.
Dozvedieť sa viac
Úvod

ČO JE SCHIZOFRÉNIA?

Ide o závažné ochorenie, ktoré je spôsobené poruchou činnosti mozgu. Väčšinou sa prejaví v ranej dospelosti a v produktívnom veku. U mužov je to najčastejšie medzi 16. až 25. rokom, u žien medzi 25. až 30. rokom života. Tak ako to je aj pri iných diagnózach, ako cukrovka či onkologické ochorenia, schizofrénia zasahuje do života nielen konkrétneho človeka, ale aj celého jeho okolia: rodiny a priateľov.

S vhodnou a pravidelnou liečbou však človek s týmto ochorením nemusí iba prežívať. Až na pár obmedzení môže žiť bežný život.

Ako sa schizofrénia prejavuje?

Príznaky schizofrénie sú u každého človeka iné. Niečo však majú všetci spoločné. Človek so schizofréniou sa uzatvára do seba, a preto sa odcudzuje svojmu prostrediu, často pociťuje strach, chaos, stiesnenosť a stratu kontroly. Bežné udalosti mu nedávajú zmysel. Často prichádza k záverom, ktorým jeho okolie nerozumie.

Pre schizofréniu sú typické dva stavy – stav akútnej psychózy a obdobie negatívnych príznakov.

Akútna psychóza

V akútnom psychotickom stave zvyknú u pacienta dominovať „pozitívne príznaky“. Vyznačujú sa poruchami myslenia, bludmi či halucináciami; kedy je pacient často presvedčený o svojom prenasledovaní, dokonca vidí, počuje, či inak cíti svojich prenasledovateľov. Ocitá sa vo svojom vlastnom svete, do ktorého má tendenciu sa uzatvárať a správať sa podľa toho, čo prežíva. Navonok môže jeho správanie pôsobiť nepochopiteľne, až bizarne. Psychózu často sprevádzajú úzkosti, depresie, no vyskytuje sa aj nadnesená nálada a prehnaná aktivita. Tieto príznaky pacienta vyčerpávajú, prinášajú mu do života utrpenie.

Obdobie negatívnych príznakov

Toto obdobie sa objaví väčšinou po odznení akútnej psychózy a môže mať rôznu intenzitu. Dochádza počas neho k poklesu schopnosti prežívať emócie, tešiť sa na zážitky, ktoré pacienta čakajú, znižuje sa plynulosť reči a objavujú sa stavy letargie. Človek nie je schopný začať aktivitu či pri nej zotrvať. Stráca sa tiež pocit pôžitku a záujem o čokoľvek. U človeka so schizofréniou si absenciu prejavovania emócií môžeme všimnúť, máva neutrálny výraz tváre, monotónny hlas a vyhýba sa očnému kontaktu.

Aj takto môže človek so schizofréniou vnímať svet…

Váš blízky môže začať byť nadmerne vzťahovačný, t. j. objavujú sa u neho paranoidné myšlienky. Najčastejšie si myslí, že ho niekto prenasleduje či dokonca ovláda. Nemusí to byť iba konkrétny človek, ale aj nejaká abstraktná entita. Nie je zriedkavé, že si chorý vytvára rôzne nepochopiteľné a neskutočné scenáre. Človek so schizofréniou občas vidí v udalostiach či správaní ľudí, ktoré sa nám zdá úplne bežné, nejaký skrytý zámer. Napríklad môže veriť, že nápisy na billboarde alebo slová v televízií sú určené špecificky jemu/jej. Jedným z prejavov schizofrénie môže byť aj presvedčenie, že človek má nadprirodzené schopnosti, napríklad vie lietať, čítať myšlienky, vidieť auru iných ľudí, alebo že objavil dôležitý vynález a pod.

Čo spôsobuje schizofréniu?

Určitú úlohu zohráva vrodená predispozícia, no samotným spúšťačom ochorenia – po ktorom sa ochorenie navonok prejaví – býva zväčša niečo ďalšie. Môžu to byť rôzne psychologické faktory ako sú napríklad priveľa stresu či strata blízkeho človeka. Reč pritom nie je iba o úmrtí, ale napríklad aj o strate zamestnania, ukončení vzťahu či priateľstva. Spúšťačom nezriedka býva aj užívanie marihuany a iných drog.


Mýty a fakty o schizofrénii
Čo je schizofrénia

MÝTY A FAKTY O SCHIZOFRÉNII

Mýtus č. 1

„Človek so schizofréniou má rozdvojenú osobnosť“

FAKT: Tento mýtus je jedným z najčastejších. Nie je to však pravda. Ľudia s týmto ochorením sa nesprávajú ako dve rôzne osobnosti. Schizofrénia sa prejavuje tým, že strácajú kontakt s realitou a vnímajú neexistujúce veci a veria im.

Mýtus č. 2

„Väčšina ľudí so schizofréniou je agresívnych a nebezpečných“

FAKT: Informácie o ľuďoch s týmto ochorením, na ktoré médiá upozorňujú, mávajú často negatívny kontext. Ak sa píše o násilných trestných činoch, väčšinou sa objaví hypotéza, či ich nespáchal duševne chorý človek. Štatistiky informujú, že skutočnosť je odlišná. Oveľa viac ľudí, ktorí netrpia schizofréniou, pácha trestné činy. Človek so schizofréniou sa síce môže z času na čas správať nepredvídateľne, no väčšinou nejde o kriminálne správanie. A už vôbec nie vtedy, keď podstupuje pravidelnú liečbu.

Mýtus č. 3

„Rodičia môžu svojmu dieťaťu spôsobiť schizofréniu zlou výchovou“

FAKT: Za prepuknutie prejavov tohto ochorenia sa často viní najbližšia rodina. Schizofrénia je však závažné ochorenie, ktorý má biologický základ v mozgu. Bežné rodičovské chyby vo výchove, pokiaľ nejde o zneužívanie či týranie, schizofréniu nespúšťajú.

Mýtus č. 4

„Môj príbuzný mal schizofréniu, takže ju určite budem mať aj ja“

FAKT: Genetika je skutočne jednou z príčin vzniku tohto ochorenia. No to, že niekto vo vašej rodine trpí schizofréniou, nevyhnutne neznamená, že ju budete mať aj vy. Ak má chorobu jeden z rodičov, riziko je len 10 %. Samozrejme, čím viac vašich príbuzných schizofréniou trpí, tým viac sa zvyšuje pravdepodobnosť, že môžete tiež ochorieť. Dôležité je poznať pravidlá psychohygieny, ktoré pomáhajú chrániť sa pred prepuknutím tohto ochorenia. Patrí k nim napríklad naučiť sa schopnosti lepšie zvládať stres a tiež vyhýbať sa drogám.

Mýtus č. 5

„Schizofrénia nie je skutočná choroba. Ľudia, ktorí ňou trpia, sú len leniví a vymýšľajú si“

FAKT: Tento mýtus je nielen nepravdivý, ale pre človeka so schizofréniou môže byť aj veľmi nebezpečný. Odlišné vnímanie a chápanie sveta je jedným z prejavov ochorenia. Problémy v zamestnaní alebo nezáujem o rôzne aktivity nespôsobuje lenivosť, ale odlišné fungovanie mozgu a vnímanie sveta.


Diagnostika a liečba schizofrénie
Mýty a fakty o schizofrénii

DIAGNOSTIKA A LIEČBA SCHIZOFRÉNIE

Diagnostika

Podobne ako pri iných duševných poruchách je schizofrénia diagnostikovaná na základe psychiatrického vyšetrenia. Takéto vyšetrenie nebolí, ani nie je nepríjemné. Naopak, je to rozhovor s odborníkom, ktorý pozná a rozumie pacientovým ťažkostiam. Človek s podozrením na schizofréniu na vyšetrenie nemusí prísť sám, môže ho sprevádzať aj jeho blízky. Psychiater pri rozhovore s pacientom skúma výskyt, formu a trvanie príznakov. Tie musia pretrvávať aspoň mesiac, aby lekár mohol s istotou určiť diagnózu. Určite to však neznamená, že chorý má čakať minimálne mesiac, kým vyhľadá odborníka. I pri schizofrénii platí, že včasná diagnostika a liečba zlepšujú prognózu. Dôležitou súčasťou diagnostiky schizofrénie sú psychodiagnostické vyšetrenie a CT mozgu. Ak je to potrebné, pristupuje sa aj k rôznym ďalším vyšetreniam, aby odborníci vylúčili iné ochorenia.

Liečba antipsychotikami

Najúčinnejšou liečbou, ktorú ponúka súčasná medicína, je kombinácia liekov so psychoterapiou a rehabilitačnou liečbou. Hoci na Slovensku existuje štandardný diagnostický a liečebný postup ako liečiť chorého so schizofréniou, každý pacient musí byť posúdený individuálne. Dôležitými faktormi sú nielen konkrétne príznaky, ale aj priebeh a štádium ochorenia. V minulosti bolo liekov na schizofréniu veľmi málo a ich účinnosť bola obmedzená. Dnes už však existujú moderné lieky, ktoré pri pravidelnom, neprerušovanom užívaní dokážu pacientovi zabezpečiť relatívne bežný život.

Najdôležitejším pravidlom liečby je, aby pacient so schizofréniou lieky skutočne aj užíval, liečbu neprerušoval, alebo predčasne neukončil, čo sa však stáva často. Práve to je najčastejšou príčinou relapsu, teda návratu ochorenia.

Lieky, ktoré užívajú ľudia so schizofréniou, sa nazývajú antipsychotiká. Ovplyvňujú biochemické procesy v mozgu, ktoré sú zodpovedné za príznaky schizofrénie. Ich účinkom sa pacient vracia do reálneho sveta a zbavuje sa utrpenia, ktoré mu do života neliečená schizofrénia priniesla. Na Slovensku majú pacienti k dispozícii rôzne antipsychotiká, ktorými dokážu ušiť pacientovi liečbu na mieru. Okrem tabletiek je možné antipsychotiká podávať aj v depotnej injekčnej forme. Pacient sa tak zbaví povinnosti pravidelne počas dlhého obdobia každodenne užívať svoj liek. Potrebný liek mu zabezpečí jedna injekcia depotného antipsychotika, ktorú dostane pri bežnej kontrole u psychiatra, väčšinou raz za mesiac. Tento spôsob liečby zabezpečí dodržiavanie pravidelnosti liečby. Navyše ani nehrozí, že by pacient liečbu sám vysadil a nie je potrebné kontrolovať užívanie liekov.

Elektrokonvulzívna liečba

Ak klasická liečba antipsychotikami nezaberá, do úvahy prichádza elektrokonvulzívna liečba. Kolujú o nej rôzne predsudky, no je to bezpečná a dokonca veľmi účinná liečebná metóda. Prirovnať ju môžeme k „znovunaštartovaniu“ srdca pri jeho zástave alebo pri poruchách srdcového rytmu pomocou defibrilátora. Práve elektrický impulz je účinným spôsobom, ako činnosť srdca znovu obnoviť. Podobne je to aj s mozgom v prípade schizofrénie. Keď iné metódy nezaberajú, elektrokonvulzívna liečba je veľmi účinnou šancou na to, ako obnoviť správne fungovanie mozgu. Podáva sa v celkovej anestéze tak, ako je to aj pri rôznych operačných zákrokoch.

Psychosociálna liečba

Pre človeka so schizofréniou je dôležitá aj psychosociálna podpora a liečba, kam spadá psychoterapia a sociálna rehabilitácia. Obe človeku so schizofréniou pomáhajú prinavrátiť sebavedomie a zrehabilitovať následky ochorenia, prípadne sa lepšie vyrovnať s problémami, spôsobenými ochorením. Psychosociálna liečba by mala byť dlhodobá. Jej dôležitou súčasťou je aj spolupráca príbuzných s odborníkmi. Dozvedia sa, akým ochorením ich blízky trpí, čo zahŕňa liečba a tiež ako oni sami môžu pomôcť svojmu blízkemu žiť aj so schizofréniou kvalitný život bez významnejších obmedzení. Psychoterapia je najviac prínosná v obdobiach, keď antipsychotiká odstránili najzávažnejšie príznaky ochorenia. Ide vlastne o sedenia s terapeutom. Môžu byť jednotlivé aj skupinové, prípadne sa realizujú aj za prítomnosti rodiny. Rozhovory s terapeutom by mali obsiahnuť všetky dôležité aspekty – problémy každodenného života, vzťahy, rodinu či minulosť. Sociálna rehabilitácia, alebo socioterapia, má za úlohu podporiť ľudí so schizofréniou k väčšej samostatnosti. Pomáha im lepšie rozvinúť svoje sociálne a pracovné zručnosti a začleniť sa späť do spoločnosti.

Liečba schizofrénie má byť komplexná. Myslieť je preto dôležité aj na doplnkové faktory ako sú zdravá výživa a telesný pohyb. Človeku s týmto ochorením prospievajú tiež výlety a iné akcie v prírode na čerstvom vzduchu. Priaznivé účinky má aj liečba umením, arteterapia – maľovanie, ručné práce, hra na hudobný nástroj.

Pomoc okolia

Schizofrénia je závažné ochorenie mozgu, a preto je nevyhnutná jej medicínska liečba. Zvládať ochorenie však človeku pomáha aj jeho najbližšie okolie: rodina, priatelia a blízki. V prvom rade je dôležitá informovanosť. Ľuďom so schizofréniou pomôže aj snaha pochopiť ich myslenie a konanie. V nijakom prípade nie je potrebné mať pocity viny či bezmocnosti. Ak však takéto emócie prídu, je to prirodzené a odporúča sa, aby aj blízki človeka, ktorý trpí schizofréniou, vyhľadali odbornú pomoc. Psychológ, či psychiater im dokážu poradiť ako ľuďom so schizofréniou pomôcť a ako k nim pristupovať.

Ako sa správať?

  • Blízkemu so schizofréniou ich predstavy nevyvracajte. Je to zbytočné, pretože takýto človek neuvažuje racionálne. Jeho pohľad na svet je odlišný, ako ten váš.
  • Dobré je zapojiť empatiu. Nie podporovať blízkeho v jeho predstavách, ale dať najavo, že s ním cítite a je vám ľúto, že zažíva niečo nepríjemné.
  • Pre človeka so schizofréniou sú kľúčové jednoznačné, úprimné vzťahy, ktoré mu dodajú istotu a silu.

Aj tieto osobnosti mali diagnostikovanú schizofréniu

Isaac Newton: anglický fyzik a matematik
John F. Nash: nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu
Syd Barrett: zakladajúci člen skupiny Pink Floyd
Virginia Woolfová: anglická spisovateľka, kritička a esejistka
Vincent van Gogh: holandský maliar obdobia postimpresionizmu
Eduard Einstein: syn slávneho fyzika Alberta Einsteina


Mýty a fakty o liečbe
Diagnostika a liečba schizofrénie

MÝTY A FAKTY O LIEČBE

Mýtus č. 1

„Schizofrénia sa nedá liečiť“

FAKT: Nie je to pravda. Dnes máme k dispozícii účinné a bezpečné lieky na schizofréniu. Príčinou návratu ochorenia je často to, že človek so schizofréniou svoje lieky sám prestane užívať. Ak ale liečbu podstupuje pravidelne a je správne nastavená, môže dôjsť k ústupu ochorenia a človek opäť dokáže žiť bežný život s minimálnymi obmedzeniami.

Mýtus č. 2

„Schizofrénia sa dá vyliečiť „likvidáciou“ génov, ktoré ju spôsobujú“

FAKT: Niečo takéto nie je možné. Genetické faktory, ktoré vedú k schizofrénii, nie sú u každého pacienta rovnaké, a aj preto ovplyvniť ich, aspoň zatiaľ, nikto nedokáže.

Mýtus č. 3

„Ľudia so schizofréniou nie sú schopní samostatného života a musia byť neustále hospitalizovaní“

FAKT: Človek s týmto ochorením síce niekedy potrebuje svojho opatrovateľa, no rozhodne nie je pravda, že by musel prežiť svoj život v nemocnici. S účinnou a pravidelnou liečbou môže byť dokonca schopný žiť bežný život bez nápadnejších príznakov ochorenia.

Mýtus č. 4

„Antipsychotiká nie sú účinné a ide o zbytočné chemikálie do tela“

FAKT: Aj keď lieky na schizofréniu tak, ako akékoľvek iné lieky, môžu mať vedľajšie účinky, rozhodne neplatí, že by boli neúčinné alebo nebezpečné. Psychiater každého svojho pacienta individuálne posúdi a ako odborník mu nasadí takú liečbu, ktorá je preňho najvhodnejšia. Práve vďaka vhodne zvolenej a pravidelnej liečbe dokáže človek so schizofréniou žiť bežný život, často len s malými obmedzeniami. Základom úspešnej liečby je však aktívna spolupráca pacienta s odborníkom.

Mýtus č. 5

„Elektrošoky sú stredoveká a nebezpečná metóda“

FAKT: Ľudia si liečbu elektrošokmi často predstavujú tak, že ich lekár uviaže na lôžko a vysiela im do hlavy silné elektrické šoky. Nedá sa tomu úplne čudovať, vzhľadom na to, že označenie elektrošoky znie odstrašujúco. V prvom rade je potrebné povedať, že označenie „elektrošoky“ je zastarané a v súčasnej medicíne sa používa termín elektrokonvulzívna liečba. Ide o účinnú a bezpečnú liečebnú metódu, ktorá sa používa najmä v prípadoch, keď je akútna schizofrénia tak závažná, že je pacient v ohrození života, alebo keď u neho nie sú dostatočne účinné lieky. Takáto liečba by sa dala prirovnať k lekárskej pomoci pri zástave srdca. Vtedy je jedinou nádejou, ako obnoviť funkciu orgánu, defibrilácia elektrickými „šokmi“. Podobne je to aj s mozgom človeka so schizofréniou.


Videá
Mýty a fakty o liečbe
Partneri
Videá

PARTNERI

janssen
SPS_logo2
prehladne-logo
NMS_logo
ODOS_finla
mozaika
šťastie si ty
Neprežívaj.
Ži.