Príznaky schizofrénie

Zdieľať cez e-mail
Stiahnuť
Vytlačiť

Príznaky schizofrénie je možné rozdeliť do štyroch skupín, kde pacient môže mať iba jeden príznak alebo dva príznaky, alebo viaceré z príznakov, ktoré sú uvedené nižšie. Zároveň sa môže stať, že osoba s diagnostikovanou schizofréniou dlhú dobu nemá žiadne príznaky.

Zapamätajte si!

Nezabúdajte, že pacient obvykle má iba malý počet z uvedených príznakov a závažnosť príznakov závisí na stupni ochorenia. Pri zhoršení stavu príznaky narastajú, v priebehu lepších období (remisia) sa znižujú alebo úplne miznú.

Pozitívne príznaky

Pojem „pozitívne príznaky“ neznačí pozitívny vplyv na funkcie danej osoby. Označuje skutočnosť, že ide o duševné známky, ktoré u zdravých osôb nie sú prítomné. Sú teda pridané k normálnym duševným funkciám človeka. Príčinou pozitívnych príznakov je narušená biochemická rovnováha – precitlivenosť na dopamín (jeden z neuromediátorov) v určitých oblastiach mozgu. Medzi pozitívne príznaky patria halucinácie a bludy.

Bludy, abnormálne myšlienky, podozrievavosť

Niektoré úsudky pacientov so schizofréniou sú zvláštne, chybné, významne sa odchyľujú od reality, názorov ich rodiny a priateľov aj od ich predchádzajúcich presvedčení. Napr.: môžu sa domnievať, že iné osoby poznajú ich myšlienky, že ich niekto sleduje, že proti nim iní spriadajú intrigy alebo riadia ich myšlienky či správanie.

Bežným jazykom môžeme povedať, že majú pocit „priehľadnosti“ alebo „zahnania do kúta“. Niekedy sú ich závery tak blízko k skutočnosti, že im ich rodiny alebo priatelia môžu veriť a myslieť si, že ich učiteľ alebo kolegovia v práci ich nemajú radi alebo ich šikanujú.

Hlavne pri rozvoji schizofrénie sa sami pacienti a aj ich rodiny môžu domnievať, že príčinou takéhoto zmýšľania je „jed“ alebo „droga“ pridaná do ich jedla alebo nápojov. Pacienti môžu nesprávne interpretovať skutočné vnemy, obvykle to zväčšuje ich strach, môžu napr. vnímať niekoho kroky v rytme veľkých tikajúcich hodín.

SK_SCHIZO_disease_02_B

Je dôležité vedieť, že...

Bludy sú nesprávne úsudky založené na nesprávnych záveroch týkajúcich sa vonkajšej reality pretrvávajúce aj napriek nezvratným dôkazom, ktoré ich vyvracajú. Definíciu bludov nespĺňajú presvedčenia/viera, ktoré sú súčasťou kulturálnych alebo náboženských tradícií.

Halucinácie

Schizofrenici môžu niekedy počuť hlasy ľudí, ktorých v danú dobu počuť nemôžu, pretože tam nie sú. Obvykle tieto hlasy hovoria niečo negatívne o pacientovi, prikazujú mu niečo alebo niečo zakazujú.

Pacienti so schizofréniou často týmto hlasom podľahnú, plnia ich príkazy alebo sa snažia proti nim brániť, napr. zapnutím hlasnej hudby na svojom prehrávači alebo upchávaním uší. Len málokedy vidia niečo, čo tam v skutočnosti nie je (t. j. ich halucinácie sú len zriedka zrakové).

V priebehu schizofrénie, okrem najčastejších zvukových a vzácnych vizuálnych halucinácií sa môžu objaviť aj iné halucinácie, napr. čuchové (zvláštne zápachy), chuťové (presvedčenie, že chuť jedla je odlišná, t.j. odmietnutie jedla) alebo dotykové halucinácie (napr. pocit, že im na chrbát tlačí smrť). 

„Hlasy“ niekedy pacientovi hovoria, aby lieky neužíval. Pacient niekedy „príkazy“ poslúchne a prestane lieky užívať bez dohody s lekárom, čo môže viesť k zhoršeniu stavu a vyžiadať si pobyt v nemocnici.

Je dôležité vedieť, že...

Halucinácie sú vnemy predmetov, ktoré neexistujú. Vytvoril ich ako reálne iba mozog. Halucinácie sa môžu týkať akéhokoľvek zmyslu (napr. zvukové, zrakové, čuchové, chuťové a dotykové), ale najčastejšie sú zvukové. Halucinácie sú obvykle spojené so zodpovedajúcimi bludmi. Niekedy hlasy pacientovi hovoria, aby spravil niečo, čo môže poraniť jeho alebo iné osoby.

Negatívne príznaky

Negatívne príznaky sa rozvíjajú v dôsledku porúch biochemickej rovnováhy – nedostatočná aktivita dopamínu v určitých oblastiach mozgu. Negatívne príznaky zahŕňajú otupené emócie, zníženú motiváciu, emočnú nezaujatosť a lakonický charakter vyjadrení.

Zapamätajte si!

Pojem „negatívne príznaky“ neznačí negatívny vplyv na funkcie danej osoby. Označuje skutočnosť, že tieto duševné javy sú určitým spôsobom „odobrané“ z duševných funkcií zdravých ľudí, „niečo, čo v daný moment v mysli chýba“.

Otupené emócie

Pri schizofrénii môžu mať pacienti problémy s vnímaním a vyjadrovaním svojich pocitov alebo s okamžitým porozumením pocitov iných osôb. Niektorí schizofrenici majú problémy hovoriť s ostatnými o svojich vnemoch, hlavne skutočných, aj keď sú otvorene pocitovo spojené s poruchou. Ak by došlo k zvýrazneniu týchto príznakov, osoba sa môže zo života stiahnuť a izolovať sa od iných.

Zhoršenie motivácie konať alebo nedostatočná energia

Pacienti s príznakmi schizofrénie majú často problémy so začatím alebo dokončením činností. V extrémnych, vzácnych prípadoch môžu mať problémy s každodennými činnosťami ako napr. obliekanie, umývanie alebo príprava jedla. Zníženie motivácie bráni aj liečbe. Pacient necíti žiadnu potrebu systematickej liečby a prestane užívať lieky, čo si môže vyžiadať pobyt v nemocnici.

Emočná apatia

Pacienti so schizofréniou môžu stratiť záujem o činnosti, ktoré ich v minulosti bavili. Môžu sa takisto cítiť ako bezcenní a zbytoční. Takéto pocity môžu viesť k samovražedným myšlienkam alebo dokonca pokusom o samovraždu.

Lakonické vyjadrovanie

U niektorých osôb schizofrénia vedie k nechuti hovoriť. Znižuje sa objem spontánnej reči, niekedy hovoria veľmi v skratke, veľmi špecificky, strácajú popisnú zložku.

Afektívne príznaky

Hlavne na začiatku poruchy majú pacienti so schizofréniou rôzne poruchy nálady, najčastejšie obdobia depresie. Depresívne príznaky sa významne nelíšia od depresívnych príznakov u iných duševných porúch, takže pacient sa môže cítiť smutný, neustále unavený, mať nízku sebadôveru, považovať sa za horšieho než iní alebo sa dokonca pokúsiť o samovraždu.

Kognitívne príznaky (kognitívny deficit)

Mnohí pacienti so schizofréniou majú kognitívne problémy (kognitívny deficit). Ide o problém s koncentráciou a pamäťou, t. j. poruchy pozornosti, spomalené myslenie, poruchy pamäti, spoločenského vnímania a anozognózia (nedostatočné povedomie alebo odmietanie prítomnosti poruchy).

Ich príčiny sú komplexné. V úvodnom štádiu vznikajú príznaky v dôsledku narušenej biochemickej rovnováhy v mozgu. V neskorších, pokročilých stupňoch však u pacientov s mnohými psychotickými epizódami môžu byť kognitívne príznaky spôsobené postupujúcim poškodením nervových buniek (neurónov).

To neznamená, že im kleslo ich IQ alebo že sú zmeny tak významné, že nebudú môcť pokračovať na škole. Najčastejšie kognitívne poruchy sú poruchy koncentrácie, pamäti a pracovnej pamäti.

Poruchy koncentrácie

Takáto osoba nie je schopná sa sústrediť na jednu vec, napr. strávi hodiny nad jednou stranou knihy (jednou z metód pre diagnostikovanie takýchto porúch je aj Stroopov test). Narušená koncentrácia narušuje získavanie nových znalostí, učenie sa a môže sa stať jednou z príčin zlyhaní v škole.

Pacient s problémami s koncentráciou pri návšteve lekára nebude zvládať popísať svoje ťažkosti a porozumieť, čo lekár hovorí. Takýto pacient nemusí rozumieť alebo si nemusí pamätať, ako užívať lieky, a keď opustí ambulanciu lekára, nemusí ani vedieť, čo má robiť s predpisom. Nesprávne podané lieky alebo prerušenie ich užívania môže zhoršiť stav a viesť k pobytu v nemocnici.

Poruchy pamäti

Takéto osoby strácajú predmety, zabúdajú na nedávno dohodnuté schôdzky, nie sú schopné si spomenúť na často používané slová (jednou z metód testovania tejto funkcie je napr. test verbálnej plynulosti). Pacient, ktorý zabudne na lieky, má významne zvýšené riziko opätovného rozvoja psychózy. Už 10-denné prerušenie liečby zdvojnásobuje riziko pobytu v nemocnici.

Poruchy pracovnej pamäti

Poruchy pracovnej pamäti sú obzvlášť charakteristické pre schizofréniu. Pracovná pamäť je potrebná na plánovanie a vykonávanie aj jednoduchých každodenných činností. Takéto osoby majú problém s riešením úloh vyžadujúcich plánovanie, predvídanie alebo použitie praktických znalostí (jednou z metód používaných na testovanie tejto funkcie je napr. Wisconsinský test triedenia kariet).

V závislosti od intenzity porúch môže mať pacient problémy s komplikovanými úlohami, ktoré môžu na druhej strane narušovať ciele v práci. V prípade závažných problémov s pracovnou pamäťou môže mať pacient problémy s organizáciou denných činností, platením účtov, organizáciou denného plánu. V extrémnych prípadoch môže byť narušená dokonca "každodenná rutina", čo môže viesť k zanedbávaniu hygieny a podvýžive.

Významné poruchy pracovnej pamäte a exekutívnych funkcií znemožňujú pacientovi nezávisle riadiť liečebný proces. Pacienti s takýmito problémami nie sú schopní dodržiavať odporúčania lekára a plánovať lieky. Svoje lieky rýchlo vysadia, hlavne ak je potrebné ich užívať niekoľkokrát denne. V takejto situácii je potrebná podpora ošetrovateľov a zjednodušenie liečebných režimov. Druhé z uvedených sa dosahuje zámenou dennej dávky za lieky s dlhodobým účinkom podávané v injekciách s postupným uvoľňovaním.

Zapamätajte si!

Uvedené testy hodnotiace kognitívne funkcie sa nepoužívajú na diagnostiku, sú však veľmi užitočné pri sledovaní zmien kognitívnych schopností pacienta. Antipsychotiká druhej generácie obvykle zlepšujú duševné funkcie pacientov a môžu ovplyvňovať aj kognitívne funkcie.

Príznaky duševnej dezorganizácie

Najčastejšie príznaky duševnej dezorganizácie zahŕňajú formálne poruchy myslenia a dezorganizáciu správania.

Formálne poruchy myslenia.

Osoby s príznakmi schizofrénie môžu mať problémy s jasným myslením, porozumením, čo im iní hovoria alebo môžu byť ich vyhlásenia náročnejšie na pochopenie pre ostatných. To ich môže pravidelne obmedzovať pri učení alebo schopnosti riešiť problémy.

Dezorganizácia správania

V priebehu schizofrénie sa môžu pacienti zvláštne správať, používať bizarné gestá, byť rozrušení alebo sa pohybovať spomalene (bradykinéza).

Zobraziť viac