Často kladené otázky

Zdieľať cez e-mail
Stiahnuť
Vytlačiť
  • Sú schizofrénia a psychóza to isté?

    Psychóza je stav, kedy osoba s psychózou vníma svet určitým nenormálnym spôsobom, ktorý však neodráža skutočnosť. Schizofrénia alebo skôr skupina schizofrénnych psychóz je pojem popisujúci mnohé rôzne psychózy s odlišnými príznakmi a priebehom.

    Pojem „schizofrénia“ nie je jednoznačný čo do diagnostiky a liečby. Je spojený s rôznymi chybnými zovšeobecneniami a mýtmi. Skupina schizofrénnych psychóz spolu s inými psychózami ako napr. schizoafektívna a paranoidná porucha patrí do veľkej skupiny duševných porúch nazývaných psychózy. Metódy liečby všetkých psychóz sú podobné a popis psychózy ako schizofrénnej, paranoidnej alebo schizoafektívnej neurčuje ďalší priebeh ani prognózu.

    Ďalšie informácie

  • Kedy psychóza obvykle začína?

    Typický vek prvej epizódy je obdobie medzi 18. a 25. rokom života, v širšom zmysle medzi obdobím dospievania a 40. rokom života. U žien sa prvá epizóda obvykle objaví významne neskôr než u mužov, čo je spojené s neuroprotektívnym (mozog ochraňujúcim) účinkom ženských hormónov – estrogénu. Prvé príznaky schizofrénie, ktoré sú diagnostikované neskôr ako schizofrénia, sa často objavujú niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov pred prvými akútnymi príznakmi choroby.

    Tieto príznaky sú veľmi odlišné – môže ísť o príznaky prítomné u iných duševných porúch ako napr. neuróza a depresia. V tomto štádiu pacient obvykle odmieta, že by bol chorý. Z toho dôvodu nemusí chcieť byť liečený. Čím skôr sa s liečbou začne, tým účinnejšia bude. Zlepšenia sa dosahuje pri liečbe prvej epizódy schizofrénie. Môže to však trvať niekoľko mesiacov. Z toho dôvodu môže byť pre psychiatra náročné zodpovedať otázku pacienta a/alebo rodiny: „Ako dlho potrvá liečba, kým sa stav zlepší?“

    Ďalšie informácie

  • Je psychóza dedičná?

    V určitom zmysle áno. Je však potrebné vysvetliť skutočný význam frázy „v určitom zmysle“. Ak nikto vo vašej rodine nemal schizofréniu, riziko rozvoja poruchy je 1:100. Ak však váš brat, sestra alebo jeden rodič mal príznaky schizofrénie, riziko rozvoja ochorenia je stále nízke, 1:10. Okrem toho ak niekto vo vašej rodine trpel na schizofréniu a máte viac než 30 rokov, riziko rozvoja ochorenia u vás je minimálne. Ak váš otec, matka, brat alebo sestra trpeli na psychózu, riziko, že vaše dieťa ochorie, je stále nízke, 1:30.

    Ak máte psychózu, nikto sa nebude snažiť vás presvedčiť, aby ste nemali deti. Riziko, že sa ochorenie objaví u vašich detí, je 1:10. Je dôležité podotknúť, že genetické faktory nie sú viazané na jeden gén, ale na viacero. Výskumníci sa snažia tieto faktory nájsť, ale ak sa im aj podarí ich identifikovať, existujú stále ďalšie faktory okrem genetických, ktoré sú dôležité pre rozvoj príznakov schizofrénie u danej osoby, keďže aj u ľudí, ktorých obidvaja rodičia trpeli na psychózu, je riziko rozvoja psychózy u ich dieťaťa nižšie než 100%, dokonca nižšie než 50% – asi 40%.

    Ďalšie informácie

  • Aké ďalšie faktory okrem genetických spôsobujú psychózu?

    S určitosťou nie je schizofrénia ani psychóza spôsobená nesprávnou výchovou, zraneniami/traumami (telesnými či duševnými) ani „slabým charakterom“. Schizofrénia určite nie je trest za nejaké hriechy alebo pochybenia – pacienta ani rodiny. Faktory spojené so stresom alebo zvýšená citlivosť na stres pacientov so schizofréniou sú významné pre opätovný rozvoj (relapsy) ochorenia. Vyššia citlivosť na stres sa objavuje takisto u osôb s inými mentálnymi poruchami ako napr. depresie alebo neuróza. Schizofrénia je obvykle spojená s biologickou citlivosťou (u tejto poruchy dochádza k chybám pri vývoji centrálneho nervového systému, kvôli ktorým je pacient citlivejší na faktory schizofrénie než iní ľudia. Poruchy vývoja mozgu môžu byť dedičné alebo spôsobené infekciou v priebehu tehotenstva, problémami pri pôrode, meningitídou alebo poranením) a psycho-sociálnym pozadím (u osôb s individuálnymi rizikovými faktormi sa môže schizofrénia rozvinúť v reakcii na emočné problémy pri závažných životných udalostiach ako napr. rozvod, úmrtie niekoho blízkeho alebo rozchod).

    Ďalšie informácie

  • Má moje dieťa schizofréniu?

    Psychotické poruchy sa môžu objaviť u niektorých ľudí, ktorí používajú alebo používali stimulujúce drogy alebo alkohol, po užití alebo pri abstinenčných príznakoch (delirium tremens). Psychózy podobné schizofrénii sú čoraz častejšie spôsobované stimulačnými liekmi ako napr. amfetamín alebo LSD. Z toho dôvodu príznaky typické pre schizofréniu nemusia nevyhnutne znamenať, že postihnutá osoba skutočne trpí schizofréniou – môže ich spôsobiť užívanie alebo nadmerné užívanie stimulačných liekov. Najlepším spôsobom, ako zistiť, či má dieťa schizofréniu, je položiť správnu otázku ošetrujúcemu lekárovi, napr. či je možné schizofréniu potvrdiť alebo vylúčiť.

    Ďalšie informácie

  • Čo sa stane, ak pacient odmietne lieky?

    Často sa stáva, že pacient, ktorý je v bezpríznakovom období cíti sa zdravý a chce na poruchu zabudnúť. Pre takéhoto pacienta je potom náročné prijať navrhované lieky alebo účasť na psychoterapii, pretože by chcel, aby sa s ním jednalo ako s normálnou zdravou osobou. Pri návrhu preventívnej liečby s cieľom zabrániť opätovnému rozvoju ochorenia nie je vhodné danú osobu ďalej považovať za pacienta. Cieľom takejto liečby je po epizóde psychózy ponúknuť postihnutej osobe opatrenia, ktoré zabránia návratu poruchy a potrebné znalosti umožňujúce tieto opatrenia využiť. Nadviazanie dobrého dialógu medzi pacientom, ošetrovateľom a lekárom zvyšuje pravdepodobnosť úspešnej spolupráce na liečbe. Ak sa objavia problémy s dodržiavaním pokynov zo strany pacienta, je potrebné kontaktovať ošetrujúceho lekára a vytvoriť plán postupu.

    Rodina a ošetrovatelia často cítia zodpovednosť za kontrolu dodržiavania pokynov zo strany pacienta. V tomto kontexte môže byť významná časť ich pozornosti a komunikácie s pacientom zameraná na dodržiavanie liekového režimu. V takomto prípade môže pacient začať svojich blízkych vnímať ako „liekovú políciu“, čo môže zhoršiť vzájomné vzťahy a zvýšiť riziko vysadenia liečby a relapsu ochorenia. Riešenie môže predstavovať použitie injekčných prípravkov s predĺženým uvoľňovaním, ktoré by mohli zabrániť problémom s nedodržiavaním, a členovia rodiny i pacient by sa mohli vyhnúť nepríjemnej otázke „Užil/a si už svoje lieky?“.

    Ďalšie informácie

  • Je pri schizofrénii nutná hospitalizácia?

    Väčšia časť liečby prebieha mimo nemocnice, obvykle u pacienta doma s rodinou. Niekedy je však pobyt v nemocnici potrebný. Pobyt na psychiatrii v nemocnici u pacientov so schizofréniou sa odporúča po epizóde akútnej poruchy keď:

    • Pacient nie je schopný kontrolovať svoje správanie do tej miery, že existujú oprávnené obavy, že pacient môže predstavovať hrozbu pre svoju bezpečnosť a pre ostatných (závažné riziko pre ľudské zdravie a život);
    • Pacient odmieta, že by sa jeho stav zhoršil, odmieta lieky a je možné predpokladať, že aktuálny stav pacienta sa ďalej zhorší;
    • Kvôli zhoršeniu stavu pacient prestal vnímať svoje základné potreby, t. j. pacient spí vonku, neje ani nepije;

    Pacient so schizofréniou trpí takisto na závažné telesné ochorenie alebo nežiaduce účinky liekov a bez pobytu v nemocnici nebude možné ich zvládať.

     

    Ďalšie informácie

  • Ako pomôcť osobe s recidívou psychózy?

    Je treba spraviť nasledovné:

    • Pomôžte pacientovi dostať sa k psychiatrovi – psychiatri sú lekári „prvého kontaktu“, nepotrebujete výmenný lístok. Takisto všetky služby spojené s liečbou psychózy v zdravotníckych zariadeniach (nemocnice, psychiatrické oddelenia, centrá duševného zdravia), ktoré majú uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou pacienta, poskytujú svoje služby bezplatne; takmer všetky antipsychotiká sú vydávané zdarma;
    • Podporiť pacienta v dobe "nervového zrútenia" kvôli zhoršeniu schizofrénie alebo keď v priebehu prvej epizódy schizofrénie pacient nevie, že potrebuje liečbu;
    • Zistite si čo najviac o schizofrénii, zapíšte sa na psychoedukáciu;
    • Podporujte pacienta v užívaní liekov, v prípade pochybností spojených s liečbou mu odporučte sa obrátiť na lekára;
    • Ak si všimnete varovné príznaky recidívy, neignorujte ich;
    • Snažte sa neprehliadnuť varovné príznaky upozorňujúce na riziko samovraždy – väčšina pacientov hovorí o svojich samovražedných myšlienkach, neignorujte ich; takisto nezabúdajte, že až jeden z desiatich pacientov so schizofréniou môže spáchať samovraždu; samovražedné tendencie sú dôsledkom relapsu schizofrénie a zmiznú s ústupom príznakov schizofrénie; povedzte pacientovi so schizofréniou, že samovražda je strata pre všetkých a nie riešenie jeho a vašich problémov; ak sú samovražedné tendencie silné, zavolajte sanitku, nesnažte sa kontaktovať psychiatra ošetrujúceho pacienta;
    • Dohodnite sa s pacientom, ako riešiť krízy – spojené so schizofréniou i krízy, ktoré sa jej netýkajú;
    • Nečakajte príliš rýchle zlepšenie, ale neberte schizofréniu ako neliečiteľnú chorobu – neizolujte pacienta a nebuďte nadmerne starostliví; v bezpríznakovom období (remisia) je väčšina pacientov schopná fungovať ako normálni aktívni ľudia s rôznymi životnými rolami (člen rodiny, priateľ, zamestnanec, žiak, študent);
    • Ak môžete, zúčastňujte sa svojpomocných skupín pre pacientov so schizofréniou a ich rodiny – na stretnutiach takýchto skupín zistíte, ako iní zvládli vaše aktuálne problémy.

    Ďalšie informácie

  • Ako dlho je nutné užívať lieky na schizofréniu?

    Antipsychotiká sú hlavným pilierom liečby schizofrénie. Je veľmi dôležité, aby ste v liečbe pokračovali i v priebehu remisií, t.j. v obdobiach, kedy sa pacient obvykle cíti dobre a pacient i jeho rodina sa domnievajú, že už lieky nie sú potrebné. Dostatočne dlhé užívanie týchto liekov chráni pacienta proti relapsu schizofrénie.

    Lieky nikdy nevysadzujte bez dohody s predpisujúcim lekárom. Pravidelná a dlhodobá liečba antipsychotikami je najúčinnejšia metóda ochrany pacienta pred relapsom. Dĺžka bezpríznakového obdobia u schizofrénie závisí na počtu predchádzajúcich epizód, odpovedi na liečbu, podpore pacienta, odolnosti voči záťaži a mnohých iných faktoroch. Ak bezpríznakové obdobie pretrváva dostatočne dlho a nie je spojené so žiadnymi stresovými okolnosťami ani ďalším ochorením, je možné sa spýtať predpisujúceho lekára na možné úpravy alebo dočasné vysadenie antipsychotík.

    Je však potrebné zvážiť riziko relapsu proti možným výhodám. Prvé účinky antipsychotík sa očakávajú po 4 až 6 týždňoch liečby. Ak príznaky po tejto dobe nevykazujú viditeľné zlepšenie, ošetrujúci lekár sa obvykle rozhodne prejsť na iné lieky. U niektorých liekov sa požadovaný výsledok objavuje ešte neskôr – po 2 až 3 mesiacoch liečby. Z toho dôvodu by sa liečba nikdy nemala vysadzovať bez schválenia ošetrujúceho lekára. Ak je odpoveď na súčasnú liečbu nedostatočná, obráťte sa na lekára.

     

    Ďalšie informácie

  • Môže sa pri schizofrénii pokračovať vo vzdelávaní a/alebo profesnom živote?

    Za posledné polstoročie prešli ciele liečby významným vývojom. Pred 50 rokmi bolo hlavným cieľom utlmiť pacientov, pred 30 rokmi znížiť bludy a halucinácie. V súčasnosti sú ciele liečby dosť odlišné a vzťahujú sa na tzv. funkčnú remisiu. Je to situácia, kedy sa osoba trpiaca na schizofréniu vráti na dobrú funkčnú úroveň v rodine, v škole alebo v práci, medzi priateľmi a pri voľnočasových aktivitách.

    To umožnil príchod nových antipsychotík a nových stratégií komunitnej a psychosociálnej liečby. Dokladajú to aj kritériá trvalej remisie alebo zotavenia sa zo schizofrénie uverejnené expertmi v tejto oblasti pred niekoľkými rokmi. Remisia schizofrénie je definovaná ako stav, kedy pacient spĺňa všetky nasledujúce kritériá:

    • Ústup všetkých negatívnych a pozitívnych príznakov podľa škály BPRS (Brief psychiatric rating scale) za posledné 2 roky;
    • Práca na aspoň polovičný úväzok alebo štúdium aspoň polovicu času či externé štúdium za posledné 2 roky;
    • Pre osoby v dôchodkovom veku – aktívna účasť na rodinnom živote, rekreácie a dobrovoľnícke činnosti;
    • Schopnosť samostatného nezávislého každodenného fungovania, schopnosť nezávisle začať s činnosťami;
    • Stretnutia za účelom udržať spoločenské väzby s inými ľuďmi než členovia rodiny aspoň raz za týždeň.

    Ďalšie informácie

  • Môžu pacienti so schizofréniou uzavrieť manželstvo a mať deti?

    Rodina a byť člen rodiny je jedným zo základných prvkov ľudského fungovania. Neexistujú oprávnené dôvody, na základe ktorých by pacienti so schizofréniou neboli schopní žiť v manželstve alebo partnerskom vzťahu alebo neboli schopní vychovávať deti (riziko zdedenia poruchy je rozobrané v článku Čo spôsobuje schizofréniu? v kategórii Čo je schizofrénia a ako sa diagnostikuje? v záložke Schizofrénia). Súčasné liečebné možnosti, vrátane stratégií nemocničnej a komunitnej liečby uľahčujú nadväzovanie a udržiavanie intímnych vzťahov.

    Ďalšie informácie

  • Čo ak to ľudia zistia?

    Ľudia už pravdepodobne o tom vedia. Pocit hanby spôsobený diagnózou schizofrénie je tak častý, ako aj neodôvodnený. Môžeme to pripísať predchádzajúcemu prístupu k pacientom so schizofréniou a liečbe v nemocniciach – iba pred storočím bola väčšina pacientov prakticky celú dobu v nemocnici. Aj teraz sú mnohí z nich vystavení spoločenskej stigmatizácii a hanbia sa alebo sa boja odhaliť, že ich syn alebo dcéra trpí schizofréniou.

    Ďalšie informácie

Zobraziť viac