Reakcie rodiny na psychózu

Zdieľať cez e-mail
Stiahnuť
Vytlačiť

Neexistujú žiadne typické reakcie rodiny na ochorenie člena rodiny, najčastejšie dieťaťa. Štúdie v rôznych kultúrach však definujú spektrum takýchto reakcií, bez ohľadu na skutočnosť, či ide o prvý prejav ochorenia alebo chronický priebeh.

Prvej psychóze obvykle predchádza obdobie prodrómov, t.j. obdobie, kedy sa objavia skoré príznaky ochorenia. Bohužiaľ je dosť ťažké spojiť prvé takéto skoré príznaky s ochorením a ich analýza je jednoduchšia, keď sa rozvinie plná psychóza. Skoré príznaky zahŕňajú:

  • významná spoločenská izolácia alebo úplné stiahnutie (dochádza k „stiahnutiu do seba“, oslabenie kontaktov s prostredím, problémy s nadviazaním priateľského rozhovoru. Mnoho teenagerov má tieto príznaky, sú skutočne súčasťou prirodzeného vývoja človeka, takže identifikácia týchto príznakov nie je jednoduchá),
  • zvláštne presvedčenia alebo magické myslenie,
  • jednoznačne zvláštne správanie,
  • jasné opomínanie osobnej hygieny,
  • odbiehanie od témy, prázdne slová, prázdny obsah reči, jej nízka frekvencia používania (časté prerušenie sledu myšlienok, kvôli ktorým je celý prejav nezrozumiteľný),
  • narušený emočný život (pacient sa môže javiť, že ho okolie nezaujíma a že jeho pocity nezodpovedajú situáciám – dobrá nálada v situáciách, ktoré u iných vzbudzujú smútok, niekedy množstvo vulgárnych divných vtipov, strata schopnosti zažívať potešenie môže takisto viesť k hádkam v rodine),
  • strata iniciatívy, záujmu alebo energie, apatia, ktorá je niekedy chápaná ako lenivosť, sa stáva zdrojom konfliktov v rodine,
  • zhoršená funkčnosť v rôznych spoločenských úlohách, problémy s učením,
  • neobvyklé vnemy
CEE_SCHIZO_support_01_J
Stock photo. Posed by model.

Stáva sa, že takýto stav so skorými príznakmi vydrží relatívne dlho a pacient sa čoraz viac izoluje od svojho prostredia. U iného druhu priebehu sa psychotické príznaky rozvinú rýchlo a dochádza k rozvoju psychózy, čo vo väčšine prípadov končí hospitalizáciou pacienta.

Rodina reaguje na takéto príznaky rôznymi spôsobmi. Štúdie u rôznych kultúr definujú spektrum týchto reakcií. V prvom rade zmieňujú život v neistote a nepochopení, oddanosť (matky), pocit straty, zhoršujúce sa voľnočasové aktivity, pocit diskriminácie a vyradenia zo spoločnosti, identifikácia psychiatrov ako zdroja stigmatizácie, horšie funkcie rodičov chorých detí v manželstve, vyššia úroveň úzkosti a depresie u matiek.

Je dôležité vedieť, že...

Pocit hanby spôsobený diagnózou schizofrénie je tak častý a neodôvodnený. Pravdepodobne sa spája s psychiatrickými liečebňami a izoláciou chronicky chorých ľudí. Pred 100 rokmi žila väčšina pacientov dlhodobo v nemocniciach.

Aj teraz sú mnohí pacienti vystavení spoločenskej stigmatizácii a hanbia sa alebo sa boja odhaliť, že ich syn alebo dcéra trpí schizofréniou. V súčasnosti členovia rodín pacientov so schizofréniou sa hlavne vďaka psychoedukácii sťažujú na prehliadanie ochorenia ich dieťaťa. Takisto vedia, že dosiahnuť bezpríznakový stav trvá dlho, ale sú hrdí na akékoľvek malé víťazstvo nad poruchou.

Tabuľka nižšie ukazuje najčastejšie reakcie príbuzných, keď sa stretnú s reálnym obrazom ochorenia schizofrénie.

Reakcia Typické frázy Aké to skutočne je?
smútok, úzkosť „Zdá sa nám, že sme prišli o naše dieťa.“
„Bojíme sa, že ho/ju stratíme alebo zraníme.“
Prvá epizóda psychózy určite nie je „citová smrť“, chorý syn alebo dcéra budú tou istou osobou, ktorú jej rodičia, súrodenci a partner mali a stále majú radi. Súčasne nie je prvá epizóda psychózy vždy príznakom schizofrénie. Môže ísť o afektívnu poruchu alebo poruchu podobnú schizofrénii alebo duševnú poruchu v dôsledku telesného ochorenia alebo psychoaktívnych látok. Po účinnej liečbe to môže byť jediná psychotická epizóda za život danej osoby.
strach „Sme v bezpečí, keď bývame s našim dieťaťom pod jednou strechou?“ Pacienti s psychózou sú významne menej agresívni než normálni zdraví ľudia. Súčasne v situácii „dvojitej diagnózy“, t. j. schizofrénie a príznakov zneužívania psychoaktívnej látky (najčastejšie alkoholu), riziko agresívneho správania pacienta stúpa.
hanba, vina, obviňovanie seba samého

„Môžeme za to?
„Čo si o nás ľudia pomyslia?“
„Ak by si bola lepšia matka...“

Problém s pocitom viny je typickou reakciou rodičov na rozvoj psychózy u ich detí, hlavne vo vzťahu matka-syn. Je potrebné jasne uviesť, že psychóza nie je trest za žiadne previnenie ani dôkazom chyby pri výchove.
pocit izolácie „Nikto to nechápe“ Čim viac nových informácií o príčinách psychózy, jej priebehu a možnostiach jej liečby získame, hlavne pri výmene znalostí a pocitov s členmi iných postihnutých rodín, tým nižší je pocit izolácie.
trpkosť, odmietanie poruchy, odmietanie závažnosti poruchy „Prečo sa nám to stalo?“
„To by sa v našej rodine nestalo“
„Je to iba jedna epizóda, ktorá bez stopy zmizne.“
Každá stá osoba trpí na schizofréniu a tento výskyt je stabilný. Schizofrénia teda nemení výskyt a nie je zlovestným osudom.
nejednoznačnosť „Mali sme ho/ju tak radi a teraz je taký/á krutý/á, že chceme, aby išiel/a preč“ Problém odhalených pocitov sa prejavuje ako nadmerná kritika, nepriateľstvo voči pacientom a nadmerné citové zapojenie.
depresia „Už nemôžeme spolu hovoriť bez zvýšenia hlasu“ Depresívna reakcia je v takejto situácii pochopiteľná, ale jej pokračovanie iba zhorší možnosť pomoci a zotrvania pri osobe s poruchou.
hnev „Vieme, že jeho/jej súrodenci potrebujú pomoc, ale všetok čas venujeme jemu/jej“ Zaradenie súrodencov do liečby je zložité, pretože sa rodičia aj sami súrodenci boja, že sa schizofrénia prenesie na iných členov rodiny. Nezabúdajme však, že pomoc brata alebo sestry pri prvej epizóde psychózy môže byť jedinou možnosťou, ako svojim rovesníkom skutočne pomôcť.
neschopnosť sa odpútať od témy „Nemáme väčší problém než jeho/jej porucha a tak to bude už navždy“ V priebehu prvej psychotickej epizódy bude podobne ako pri ďalších epizódach opätovného zhoršenia problém spojený s ochorením v rodine prevažovať, ale môžu ho postupne nahradiť téma liečby, zotavovania a prevencie recidívy ochorenia.
Zobraziť viac