Stratégia aktivít rodiny v rôznych štádiách poruchy

Zdieľať cez e-mail
Stiahnuť
Vytlačiť

Funkčné stratégie pri prvej psychóze a prvej hospitalizácii

Prvý pobyt v nemocnici je jedným z najnáročnejších období života rodiny s osobou trpiacou schizofréniou. Je to obdobie spojené s úzkosťou a neistotou a diagnóza schizofrénie je často prijímaná ako rozsudok, proti ktorému sa nedá odvolať. Cieľom pobytu pacienta v nemocnici je stanoviť diagnózu, určiť ochorenie a naplánovať liečbu, t.j. použiť správny liečebný režim. Pri prvej psychotickej epizóde nie je vždy možné stanoviť spoľahlivú diagnózu.

Nefungujúce stratégie (často deštruktívne) Fungujúce (konštruktívne) stratégie
snaha nájsť chyby pri výchove a hľadanie vinníka naviazanie kontaktu s terapeutom a získavanie znalostí o poruche účasťou na psychoedukačných aktivitách, využívanie informačných zdrojov, internetu
predčasné rozhodnutia týkajúce sa významných zmien v živote ako zmena bydliska, zamestnania atď. pokračovanie v pracovných aktivitách, udržiavanie spoločenských kontaktov, pravidelného denného rytmu,
„smútok a skaza“ a pocit bezmocnosti, čo nakoniec môže viesť k neurotickým príznakom ako poruchy spánku a koncentrácie, vegetatívne príznaky, zhoršená nálada pokračovanie v každodenných činnostiach, získavanie širokých znalostí o poruche, kontakt s terapeutmi
nadmerné ochraňovanie alebo citové odmietnutie, čo môže vzniknúť z obviňovania seba samého z poruchy psychoedukácia a kontakt s terapeutmi
pokusy presvedčovania trpiaceho o jeho  bludoch pri návštevách v nemocnici prijatie identity pacienta, budovanie empatického, dôverného, trpezlivého  prostredia, spolupráca s terapeutmi, predávanie informácií potrebných/užitočných pri určovaní diagnózy, rozoberanie odporúčaní, ako sa správať k pacientovi pri pobyte v nemocnici a po prepustení

Škola nezávislosti v dennom stacionári po hospitalizácii

CEE_SCHIZO_support_01_A
Stock photo. Posed by model.

Liečba v dennom stacionári môže zlepšiť výsledky nemocničnej liečby, keď už pacient nevykazuje akútne príznaky, ale má stále funkčné problémy s každodennými činnosťami. Aktivity na dennom stacionári prebiehajú každý deň, ideálne tak, aby pracujúci ošetrovatelia mohli byť v normálnej pracovnej dobe v práci. Na dennom stacionári prebiehajú rôzne formy terapie, vrátane nasledujúcich:

  • farmakoterapia,
  • individuálna a skupinová terapia,
  • nácvik životných a sociálnych zručností a schopností

Pacienti vytvárajú komunitu, v ktorej hrajú rôzne role, zúčastňujú sa rôznych aktivít ako príprava jedál, upratovanie alebo spoločná organizácia aktivít.

Zapamätajte si!

V priebehu tohto obdobia sa pacient po pobyte v nemocnici učí, ako byť nezávislý. V procese budovania nezávislosti je dôležité pokračovať aj po návrate domov. Nadmerná pomoc a zbavovanie pacienta každodenných problémov nie sú vhodným prístupom.

Pacient by mal dostať voľnú ruku k tomu, aby vyvíjal činnosti a robil chyby. Napr.: pacient by sa mal sám včas dostaviť k naplánovaným aktivitám, alebo si udržiavať poriadok vo svojej izbe.

Mieru náročnosti týchto úloh je potrebné postupne zvyšovať so zlepšovaním zdravotného stavu pacienta. Pacienta samozrejme nepreťažujte úlohami. Myslite na to, že môže byť unavený, môže mu kolísať nálada alebo môže mať dokonca depresiu. Keď sa stav pacienta zlepší, príznaky ochorenia budú významne slabšie a pacient začne normálne zapadať do spoločnosti ako predtým. V takomto prípade je možné pacienta prepustiť zo stacionára.

Dávky liekov sa obvykle v porovnaní s dávkami podávanými v nemocnici znížia. Podávanie antipsychotík v injekciách s dlhodobým uvoľňovaním je bezpečné riešenie, keďže umožňuje podávať dávku v menej častých intervaloch.

Čomu sa vyhýbať u pacientov prepustených z psychiatrickej nemocnice?

Mnoho ľudí prepustených z nemocnice s diagnostikovanou schizofréniou narazí po prepustení na nadmerné očakávania príbuzných a priateľov, ktorí chcú „dobehnúť stratený čas“. Týka sa to hlavne osôb, ktoré ochoreli prvýkrát, a osôb v prvých rokoch poruchy.

Keď sa pacient vráti domov, členovia rodiny a jeho blízki často vyjadrujú svoje očakávania veľmi dobrého funkčného stavu pacienta (dokonca lepšieho než jeho zdraví rovesníci), aby mohol všetko dohnať, venovať sa mnohým činnostiam a veciam, napr. vrátiť sa k štúdiu, čo najlepšie dohnať stratený ročník alebo začať pracovať ako predtým a rýchlo a naraz doriešiť všetky problémy. Takáto situácia však predstavuje len ďalšie problémy, keďže:

  • nie je možné začať dokonale fungovať bezprostredne po epizóde schizofrénie a hospitalizácii,
  • nadmerné očakávania môžu predstavovať významnú záťaž pre pacienta a byť jedným z rizikových faktorov pre následné zhoršenie duševného stavu

Predstavme si situáciu:

Niekto si zlomí nohu, mal sadrovú dlahu niekoľko týždňov a potom mu ju dali dole. Bude schopný sa hneď dobre hýbať? Bude schopný hneď behať? Nie, noha nebude ihneď plne funkčná. Takáto osoba potrebuje nejaký čas, aby sa noha pomaly vrátila do predchádzajúceho stavu. Podobne môžete brať aj osobu prepustenú z nemocnice s diagnostikovanou schizofréniou.

Zapamätajte si!

Psychotická epizóda a hospitalizácia sú závažné udalosti v živote človeka. Po psychóze mozog určitú dobu funguje obmedzene. Pobyt v nemocnici je často zdrojom závažného stresu a pre pacienta je to veľká záťaž.

Viete, že...

Je možné sa zotaviť v plnej miere hneď po takýchto udalostiach? Nie. Schopnosť fungovať (učiť sa, pracovať, byť v kontakte s inými ľuďmi) sa bude postupne zlepšovať. Návrat k plnému výkonu však neprebehne ihneď po prepustení z nemocnice.

Ako sa potom správať ku pacientovi so schizofréniou?

Platia nasledujúce základné pravidlá správania:

  • Pacientovi navrhnite rôzne ciele, krok za krokom.
  • Požiadavky je potrebné upraviť podľa aktuálnych schopností prepustenej osoby.
  • Pacient by si takisto mal určiť svoje vlastné ciele, ktoré by mal byť schopný v danom období zvládnuť.

Ihneď po rozvoji ochorenia a hospitalizácii je pacient často schopný venovať sa len činnostiam, ktoré nevyžadujú väčšiu námahu. Aj jednoduché činnosti však môžu pre takúto osobu predstavovať veľkú záťaž. Tohoto pacienta jednoducho nie je možné v tejto dobe zaťažiť významným stresom, úzkosťou ani obavami.

To neznamená, že nie je možné dosiahnuť ambiciózne ciele. Mnoho cieľov pacient pravdepodobne dosiahne, ale postupne s odstupom času po prepustení z nemocnice a so zlepšovaním duševného stavu pacienta.

Zapamätajte si!

Vyhýbajte sa nadmerným očakávaniam, ktoré nie je možné v danú dobu splniť.

V období po nástupe ochorenia a hospitalizácii je nutné pacientovi dopriať čas na rekonvalescenciu, na postupné zlepšenie stavu. Iba potom bude jasné, do akej miery bude pacient schopný fungovať. Nedá sa všeobecne povedať, koľko času to zaberie, niekedy to môže byť i niekoľko mesiacov.

Je dôležité vedieť, že...

Nadmerné „naliehanie“ na pacienta nepovedie vo väčšine prípadov k pozitívnym účinkom. Nesnažíme sa povedať, že nemáte mať žiadne požiadavky ani očakávania. Očakávania však nesmú byť počas tohto obdobia príliš veľké.

Ak dáme pacientovi príliš ťažké úlohy, nemusí ich zvládnuť a môže sa cítiť „zbytočný a nanič“ a môže sa prestať úplne snažiť dostať sa do lepšieho stavu, pretože všetko sa mu bude zdať príliš ťažké (keďže niečo nezvládol).

Ak sú očakávania na pacienta vhodné a zvládne niečo urobiť (aj zdanlivú maličkosť), bude to podnet pokračovať. Pacient si môže pomyslieť: „ak som zvládol/a toto, zvládnem aj niečo iné.“

Zapamätajte si!

Držte sa pravidla „krok za krokom“, nie „všetko naraz“.

Je dôležité vedieť, že...

Cieľom je určiť si realistické ciele a očakávania zvládnuteľné za dané obdobie. Takýto prístup sa môže v budúcnosti vyplatiť, i keď niekedy je potrebné počkať, prílišný zhon sa nevypláca.

Doma s ochorením

Ani v situácii, kedy zmizli všetky príznaky, nedá sa na pacienta ihneď po prepustení z nemocnice nahliadať ako na úplne zdravého človeka. Schizofrénia obvykle vyžaduje liečbu po celý život. Podobne ako u pacientov s diabetom alebo po odstránení štítnej žľazy, pacienti so schizofréniou vyžadujú dlhodobé užívanie liekov. Jej cieľom pri zotavovaní je zabrániť recidívam psychózy, ktoré poškodzujú mozog pacienta.

Úlohou ošetrovateľov je pomôcť pacientovi nadobudnúť plné zdravie a zotrvať v remisii. Pacient by sa mal pomaly vrátiť k nezávislosti a využívať všetky dostupné formy liečby a podpory. Liečbu pacienta prevezme ambulantný lekár alebo lekár v rámci systému  komunitnej starostlivosti.

Samotná farmakoterapia však nestačí. V miestnom prostredí pacienta je potrebné vyhľadať domovy s ošetrovateľskou službou, kluby pacientov a iné formy liečby. Najlepšie je vyžiadať si informácie od psychiatra v poradni.

Je dôležité vedieť, že...

Súčasná komplexná terapia, podporovaná spoluprácou pacientovej rodiny prináša veľmi dobré výsledky.

Ak je zavedená dostatočne skoro, ideálne pri nástupe ochorenia, často sú vyhliadky návratu na univerzitu, do zamestnania alebo k založeniu rodiny. Prvých päť rokov predstavuje najdôležitejšie obdobie ochorenia. Využívajte akékoľvek formy podpory, ktorá zabráni recidíve psychózy.

Lekár vám môže odporučiť prechod od tabliet s každodenným užívaním na dlhodobo pôsobiace formy, ktoré môžu zmierniť tlak na pacienta i ošetrovateľa, ktorý sa zúčastňuje každodennej starostlivosti a kontroly farmakoterapie.

Zapamätajte si!

Život s osobou s poruchou prináša mnohé problémy a kladie ošetrovateľom mnohé prekážky a výzvy.

Ošetrovatelia sa musia starať nielen o pacienta, ale i o seba, aby tieto nároky efektívne zvládali. Je dôležité, aby ošetrovateľ naďalej chodil do práce a udržiaval kontakt s rodinou a priateľmi.

Je dôležité vedieť, že...

Záľuby, oddych, niekedy výlet bez pacienta dajú šancu ošetrovateľovi udržať si svoje vlastné zdravie a načerpať novú energiu potrebnú v každodennom boji.

Funkčné stratégie počas prodrómov recidívy psychózy a v priebehu recidívy

Ako pomôcť osobe s relapsom psychózy? Je treba spraviť nasledovné:

  • pomôžte pacientovi dostať sa k psychiatrovi – psychiatri sú lekári „prvého kontaktu“, nepotrebujete výmenný lístok. Takisto všetky služby spojené s liečbou psychózy v zdravotníckych zariadeniach (nemocnice, psychiatrické oddelenia, centrá duševného zdravia), ktoré majú uzatvorené zmluvy s pacientovou zdravotnou poisťovňou, sú poskytované bezplatne;
  • podporiť pacienta v dobe "nervového zrútenia" v dôsledku zhoršenia schizofrénie alebo keď v priebehu prvej epizódy schizofrénie pacient si neuvedomuje, že potrebuje liečbu;
  • zistite si čo najviac o schizofrénii, zapíšte sa na sedenia psychoedukácie;
  • podporte pacienta v užívaní liekov alebo mu odporučte, aby sa v prípade pochybností spojených s liečbou obrátil na lekára;
  • ak si všimnete varovné príznaky recidívy u pacienta, neignorujte ich.

Keď sa psychóza vráti...

Je dôležité vedieť, že...

Mnoho mladých ľudí po svojej prvej psychotickej epizóde verí, že to bola výnimočná záležitosť, ktorá sa už nebude opakovať. Pre iných pacientov sú však prežité halucinácie a bludy tak skutočné, že i po ich ústupe a prepustení z nemocnice nie sú schopní pristupovať k tejto skúsenosti kriticky a zostávajú vo "svojom svete" a popierajú, že by boli chorí. Oba prístupy sú spojené s rýchlym vysadením liečby po prepustení z nemocnice.

Údaje z fínskeho registra pacientov publikované v roku 2013 ukazujú, že takmer polovica pacientov hospitalizovaných pre prvú psychotickú epizódu vysadí svoje lieky už v prvom mesiaci po prepustení. Takmer 8 z 10 prepustených pacientov sa do nemocnice do roka vráti s relapsom príznakov.

Zapamätajte si !

Pokračovanie antipsychotickej liečby je najspoľahlivejšou metódou prevencie psychózy. V súčasnosti sa teda zameranie presúva na pokračovanie farmakoterapie a všetky ostatné formy liečby podporujúce dodržiavanie liečebného režimu.

Bohužiaľ sú pacienti so schizofréniou precitlivení na stres, takže akákoľvek silná emocionálna situácia, negatívna i pozitívna, môže viesť k recidíve. Sledovanie pacienta a zistenie prvých príznakov recidívy môže zabrániť postupnému zhoršeniu a ďalšiemu pobytu v nemocnici.

Niekedy sa však napriek maximálnej snahe psychóza vráti. Obvykle je následný pobyt v nemocnici dlhší a pacienti nie sú schopní sa vrátiť na funkčnú úroveň pred jej prepuknutím. Niektoré príznaky môžu u pacienta pretrvávať. Čo robiť v takom prípade?

Zapamätajte si!

Spolupráca medzi pacientom, ošetrovateľom a terapeutom je stále dôležitá. Komplexná liečba a rôzne formy rehabilitácie môžu významne zlepšiť zdravotný stav pacienta.

Stratégie pre správanie rodiny v prodromálnom období blížiaceho sa recidívy psychózy.

Nefungujúce stratégie (často deštruktívne) Fungujúce (konštruktívne) stratégie
hádka: „Pred určitou dobou si vysadil/a lieky a bola to katastrofa. Bude to tak aj teraz. Prečo si to chceš znovu spraviť?“ prejav pochopenia: „Viem, že máš po liekoch nežiaduce účinky, ale čo sa stane, keď znovu liečbu vysadíš. Závisí to na tebe, ale spomeň si na minule.“
hnev, zloba: „Včera som ti povedal/a, že musíš ísť k lekárovi. Je to tvoj problém, že zabúdaš na návštevy. Nemôžem si všetko pamätať za teba!“ pokojná diskusia: „Porozprávajme sa o tom, ako nezabudnúť na tvoje návštevy u lekára“
kritika: „Si lenivý/á. Rob niečo. Ležíš a fajčíš celý deň“ konštruktívna výmena názorov: „Porozprávajme sa, čo plánuješ dnes robiť“
poučovanie: „Hýb sa trochu, choď von za ľuďmi. Ale žiadny alkohol, znova skončíš v nemocnici“ počúvanie a podporné otázky: „Včera si bol/a vonku s kamarátmi. Aké to bolo? Čo sa stalo, že si si dal/a alkohol? Čo môžeš urobiť miesto toho?“
zmena témy: „Nevidím žiadny problém. Čo chceš na večeru?“ počúvanie a podporné otázky. „Chápem, že máš problém. Ako by si ho chcel/a riešiť?“

Stratégie správania rodiny v priebehu recidívy psychózy (psychotické obdobie)

Nefungujúce stratégie (často deštruktívne) Fungujúce (konštruktívne) stratégie
byť nepriateľom: „Zlez už z tej postele a niečo so sebou rob“ stavať sa do role spojenca, porozumenia, počúvania: „Počúvaj, skutočne sa o teba bojím. Môžem ti nejak pomôcť?“
odcudzenie: „Nebudem sa s tebou baviť, keď sa takto chováš, si nanič!“ ponuka času a miesta: „Vidím, že si smutný/á, mám ťa nechať osamote?“ Pôjdem do inej miestnosti a nechám ťa chvíľku“
strašenie: „Ak sa budeš takto chovať, dám ťa do nemocnice!“ stanovenie si rozumných hraníc: „Myslím, že by sme sa mali znovu pobaviť o takom správaní ako je nočné prechádzanie sa parkom“
vyostrenie situácie: „To nedáva žiadny zmysel. Prečo by som ti dával/a do jedla jed? To je teda hlúposť. Prestaň blbnúť a zjedz svoju večeru!“ zmiernenie problému: „Skutočne si myslíš, že je jedlo otrávené? Musíš sa skutočne báť. Poďme do kuchyne, možno nájdeme niečo bezpečné tam“
vnímanie problému ako niečoho osobného: „Ako môžeš niečo takéto povedať, moje jediné dieťa ma obviňuje“ objektivita: „Vidím, že si rozrušený/á a hovoríš mi veci, aké nikdy nezvykneš. Upokoj sa a porozprávame sa o tom neskôr.“
Zobraziť viac